História

Tradícia vinobrania

Vinobranie Pezinok

Tradícia vzdávania vďaky

Možno to dnes považujeme za samozrejmosť. Chlieb na stole, víno v komore. No v minulosti si ľudia uvedomovali omnoho viac, ako veľmi sú závislí na prírode a dobrej úrode. Aby ich šťastie pretrvávalo, začali za úrodu na konci leta ďakovať. Spočiatku to boli len malé obrady, no z roka na rok sa oslavy zväčšovali. Neobmedzovali sa na rodiny, ale slávili sa v obciach a mestách spoločne.

Prvé oslavy vína

Šesť dní trvali prvé oslavy vína a všetkého dobrého, čo s ním súvisí. Konali sa na prelome marca a apríla v Aténach na počesť boha vína Dionýza. Na jeseň boli oslavy menšie, takmer súkromné. Ale každý tretí rok to v Aténach oslávili poriadne. Veľké národné dionýzie sa začínali slávnostným sprievodom a nechýbali na nich predstavenia umelcov a súťaže básnikov. Rimania sa tiež inšpirovali týmito podujatiami a vytvorili si vlastné oslavy viniča a svojho boha vína Bakchusa. Tie boli o niečo bujarejšie a senát musel proti tým, ktorí oslavovali priveľmi vášnivo, prísne zasiahnuť. V 16. storočí sa oslavy vína presunuli do talianskej Florencie a premenovali sa na Floriale.

Oslavy vína u nás

Oberačkové slávnosti u nás patrili poďakovaniu a aj oslave práce vinohradníkov a vinárov. Archeologické nálezy a písomné doklady potvrdzujú, že tradícia pestovania hrozna a výroby vína má v Malokarpatskom kraji vyše 2000-ročnú tradíciu. Pestovanie hrozna ovplyvnili aj rímske légie, ktoré na našom území pobudli v 3. a 4. storočí. V stredoveku to boli zase nemeckí vinohradníci, ktorí tu svoje majstrovstvo priniesli takmer o tisíc rokov neskôr, v 12. a 13. storočí.

Tradícia vinobrania v Pezinku

Organizátori tohto výnimočného podujatia sa každý rok vracajú k jeho základnej myšlienke. Vyjadriť veľkú vďaku. Prírode a ľuďom, ktorí často v neľahkých podmienkach pracujú, aby sme si my mohli vychutnať pohárik mladého vína, muštu či skvelý burčiak. Vinobranie v Pezinku je v prvom rade o návrate k tradícii, k tomu, čo je skutočne dôležité. Aby sme sa na pár dní zastavili a znovu prežili radosť z toho, ako sa plnia sýpky, komory a vínne pivnice. Aby sme na vlastné oči mohli sledovať ruky remeselníkov, šikovnosť kuchárov a štedrosť tých, ktorí sa s nami delia o plody svojej práce.

Prvý dúšok

Aby sa mágia neprerušila, musí byť zachovaný presný postup obradu. Prvý dúšok bol určený tej najdôležitejšej osobe. Richtár a mestská rada stanovili deň, kedy sa mohlo začať s oberaním. Mušt, vylisovaný z prvého strapca bol určený richtárovi a senátorom. Po slávnostných príhovoroch a hudbe sa začalo oberanie. Dnes je to pán primátor, ktorý prvým dúškom otvára vinobranie v Pezinku. Od návštevníkov sa ale neočakáva, že priložia ruku k zberu. Stačí, ak si budú plnými dúškami užívať neopakovateľnú atmosféru, v ktorej sa spája tradícia, moderné technológie a úžasná pohostinnosť vinárskych majstrov. Vinobranie Pezinok

Alegorické vozy a sprievod

Do programu osláv neskôr pribudol aj alegorický voz zdobený listami viniča. Sprevádzali ho všetci, ktorí sa na výrobe vína podieľali, sprevádzaní krojovanými vinohradníkmi. Dopĺňali ich vozy, z ktorých sa ponúkal čerstvo vylisovaný mušt i staré víno. Jeden z vozov viezol pod baldachýnom kráľovnú slávnosti. Celý sprievod prechádzal mestom a skončil v jednom z miestnych hostincov, kde pokračovala zábava. Za úrodu vinári ďakovali svojmu patrónovi, ktorým je svätý Urban. Alegorický sprievod nechýba na vinobraní ani v súčasnosti. Návštevníci si ho môžu pozrieť vždy v nedeľu od 11:00. V minulosti to bola prehliadka toho, čo vinárom dala zem. Dnes je to tiež prezentácia kultúrnych a historických spolkov, súborov z mesta, ale aj z celého Malokarpatského regiónu.

História vinobrania v Pezinku

Prvé správy o pezinských slávnostiach oberačiek pochádzajú z 13. storočia. Počas hospodárskej recesie na prelome 19. a 20. storočia sa začiatky oberačiek slávili iba vo viechach. V roku 1934 mestská rada rozhodla o obnovení pezinských Vinobraní. No zopakovať sa ich podarilo len dva roky po sebe.

Rok 1934

Prvý ročník obnoveného vinobrania pripravilo mesto v spolupráci s Vinohradníckym družstvom a Štátnymi železnicami. Konalo sa na sviatok sv. Václava 28. septembra, jeho súčasťou bol alegorický sprievod. Trasa viedla Holubyho, Moyzesovou a Kollárovou ulicou na námestie pred tribúnu s mestským predstavenstvom a čestnými hosťami. V rámci programu predviedli miestni nemeckí vinohradníci zvyky nemeckých vinohradníkov, veľký záujem vzbudila ukážka slovenskej svadby. Návštevnosť Vinobrania dosiahla si 5000 ľudí a zisk zo vstupného 10 000 Kčs. Pre návštevníkov bola do neskorého večera pripravená ľudová zábava s hudbou a tancom v mestskom zámockom parku. Vinobranie navštívili domáci i cezpoľní hostia, osobitný vlak do Pezinka bol dokonca vypravený až z Brna. Média o tejto udalosti informovali takto: Mesto Pezinok za súčinnosti Vinohradníckeho spolku v Pezinku a štátnych železníc, usporiadalo na deň svätého Václava dňa 28. septembra prvú oberačkovú slávnosť, akej naši mešťania a vinohradníci už dávno nevideli. Už v časných hodinách ranných plnili sa bohato vyzdobené ulice hosťami nie len z blízkeho okolia, ale i zo vzdialených končín republiky, aby boli účastní veľkej vinohradníckej slávnosti. Poriadateľstvo nemusí ľutovať námahy spojenej s prípravou propagačného dňa pezinského vína. Slávnosti sa vydarili veľmi skvele. Krátko po druhej hodine odpoludnia z Kláštorskej ulice pohol sa bohate krojovaný alegorický sprievod a veľkými špaliermi obecenstva prešiel Wieserovou a Kollárovou ulicou na Hlavné námestie, kde bola postavená veľká tribúna pre reprezentantov úradov a členov mestskej rady... Počas sprievodu odovzdal starosta mesta Pezinka Michal Čech dr. Kállayovi (minister mimo služby) symbol vinobrania – krásnu korunu zotkanú zo strapcov hrozna. Dr. Kállay poďakoval všetkým účinkujúcim a prial im, aby sa v Pezinku stále dobré víno rodilo ako dosiaľ a aby ho mohli za slušné ceny predávať. Nemecká vinohradnícka mládež predviedla svoje ukážky zvykov nemeckých vinohradníkov. Všeobecný záujem vzbudila ukážka slovenskej svadby prevedená pred tribúnou. Predvedené boli všetky zvyky od privedenia mladoženích a nevesty ku svadobným rodičom až po čepovanie a svadobnú veselicu. Po skončení sprievodu účastníci do 5000 osôb odobrali sa do mestského parku, bývalého Pálffyovského zámku, kde sa konali ľudové veselice. Cíferské a čatajské krojovanéskupiny zavďačili sa obecenstvu slovenskou besedou a detskými tancami na slovenské a české piesne. Do neskorých nočných hodín ozýval sa zámocký park hudbami, spevom a tancom. Na vstupnom bolo vybrané do 10000 Kčs. Bola to družná slávnosť a veselá, účastníci boli v dobrej nálade, mnohí prišli peši, na bicykloch, motocykloch, na autách, zvláštnymi vlakmi až z Brna. A všetci sem prišli nie len preto, aby sa pokochali v slávnosti na pezinských uliciach, v zámockom parku a zámku, ale aby aj ošmakovali a užili toho božieho daru a lieku z pezinských viníc. Táto prvá vinohradnícka slávnosť na deň svätého Václava v našom meste bola akýmsi slávnostným položením základného kameňa k jej trvalému vybudovaniu, lebo veď všetci hostia sa výborne zabávali do neskorého večera a premnohí milovníci pezinského zlatého moku z Bratislavy iba najostatnejším nočným vlakom v tej najveselšej nálade sa vrátili domov.

Rok 1935

Druhé oberačkové slávnosti zorganizovalo Mesto opäť na sviatok sv. Václava 28. septembra 1935. Partnermi podujatia boli Štátne dráhy, Vinohradnícke družstvo a Včelársky spolok. Súčasťou Vinobrania boli výstavy v priestoroch zámku, v parku a zámockých pivniciach sa predávalo hrozno a víno. V parku bol pripravený program, dychová a cigánska hudba, kabaretné a baletné vystúpenia, k programu opäť patril aj sprievod mestom, ktorý končil pred tribúnou a námestí. Mestská rada za účasti štátnych železníc, Vinohradníckeho družstva a Včelárskeho spolku usporiadala dňa 28. septembra na svätého Václava obvyklú slávnosť vinobrania spojenú s vinohradníckou a včelárskou výstavou s týmto programom: alegorický sprievod mestom, ktorý mal za účel poskytnúť bohatý obraz vinohradníckych starých zvykov, vinohradnícka výstava poskytla príležitosť k ochutnaniu znamenitých našich vín, viechy v parku občerstvili každého výborným vínom, trh na hrozno dal príležitosť k nákupu lacného a vybraného hrozna, v zámockej pivnici každý sa presvedčil, ako sa lisuje víno a mohol ochutnať mušt. V miestnostiach starobylého mestského zámku bola výstava západoslovenských včelárov, ktorá oboznámila o rôznych druhoch medu, o jeho prirodzenom uložení včelami do plášťov, o vosku a výrobkoch z neho, o včelárskych pomôckach, o rôznych druhoch úľov, rojačkov, atď., ďalej bola ukážka o vymetaní medu z plášťov a konečne oboznámila o medových pečivách, likéroch a o medovine, ktoré boli vyrobené na týždennom kurze od 23. do 27. septembra. Po tomto bola vinohradnícka veselica, pri ktorej účinkovali dychové a cigánske hudby, ktoré pobavili obecenstvo pestrým a zábavným programom. Večer účinkoval umelecký krúžok z Bratislavy s kabaretným a baletným programom. Na túto slávnosť zavítali hostia, korí prišli zvláštnymi výletnými vlakmi z Bratislavy, Trenčianskej teplej, Nitry a zo Senice nad Myjavou. V sobotu ráno na sviatok sv. Václava, keď naše mesto, naši vinohradníci boli už prichystaní s jedlom a vínom, s hudbou i so spevom, neukazovalo sa pekne. Obloha nijak neukázala sa priateľskou a zdieľnou s usporiadateľmi slávnostného vinobrania. Bolo čo tŕpnuť, či táto slávnosť nebude mokrá. Tým potom bolo by po dobrej nálade, po radosti i po slávnostnom sprievode cez mesto, i hudba i spev by tak neznel, ako keď sa slnko usmieva vo svojom babom lete a tiež o toľko menej vína by sa minulo zo suda. Ale všetko dobre dopadlo. Na poludnie ukázala sa jasná obloha, mraky sa rozišli a slnko sa usmialo na plné líca. Slávnosť bola zahájená odpoludnia na Hlavnom námestí pre tribúnou, na ktorej zasadli starosta mesta Michal Čech s mestskou radou a pozvaní hostia. Z Bratislavy prišiel vojenský veliteľ generál Votruba v spoločnosti mnohých vyšších dôstojníkov, ako aj v spoločnosti mnohých vedúcich činiteľov z ústredných úradov. Sprievod defiloval pred tribúnou, niektoré skupiny v starodávnych vinohradníckych krojoch a podľa tradičného zvyku uctili hostí koláčmi, vínom a hroznom. Po slávnostnom sprievode, po vycvičených zborových spevoch v hýrivosti farieb slovenských krojov nášho svojrázu spieval a vyspevúval si každý tak, ako sa mu páčilo, ako na hodoch, s rozjarením duše, lebo veď u nás len raz do roka, na sv. Václava, býva slávnostné Vinobranie. I toho ročné slávnostné vinobranie v našom meste sa veľmi pekne vydarilo. Vžilo sa už ono. Lebo dobré víno dobré meno robí a usporiadateľstvo dobre vedelo sa účinne priblížiť k obecenstvu a hosťom. Celoročná námaha, celoročná práca robotných rúk našich vinohradníkov bola dobre korunovaná. A tí mnohí, ktorí prišli k nám ochutnať pravé naše víno sa nesklamali, pochválili a sľúbili, že prídu aj nabudúce. Touto slávnosťou mesto už po druhý raz usilovalo sa obnoviť staré zvyky, ktoré boli pýchou vinohradníkov. Štátne železnice vypravili na túto slávnosť niekoľko vlakov zo všetkých strán, aby tak umožnili veselý deň nie len blízkemu, ale i vzdialenému okoliu a aby zároveň propagovali a šírili známosť nášho vína, ktoré dnes viac a viac dobýva si lepšie a širšie umiestnenie.

Obnovenie slávností po vojne

V nasledujúcich rokoch sa podobná akcia už nezopakovala, k pokusu o obnovenie došlo až po skončení 2. sv. vojny. 13. októbra 1946 zorganizoval Miestny NV oberačkovú slávnosť, ktorej časti boli dokonca filmované Československým rozhlasom. V nasledujúcich rokoch bolo zvykom organizovať podobné akcie pod hlavičkou dožinkových slávností, ospevujúcich úspechy postupného združstevňovania. Malokarpatské vinobrania sa zrodili v roku 1958, kedy sa po prvýkrát organizovali v Modre, v nasledujúcom roku 1959 sa organizátorom stalo mesto Pezinok. Vinobrania sa takmer 50 rokov striedavo konali v Modre a Pezinku, dnes sú každoročnou súčasťou skorej jesene oboch miest.